Život Prešova
online
online
Arménsko žiada Turecko o uznanie vraždenia z rokov 1915-17 za genocídu
25.04.2020 Celý región
Jerevan
25. apríla (TASR) - Arménska komunita v USA si pre epidémiu infekčnej
choroby COVID-19 pripomenula 105. výročie arménskej genocídy virtuálnou
spomienkou na jej 1,5 milióna obetí a finančnou zbierkou pre neziskovú
organizáciu Feeding America, ktorá sa na území Spojených štátov stará o
viac ako 200 potravinových bánk poskytujúcich jedlo pre vyše 46 miliónov
ľudí.
Pre epidémiu koronavírusu mali obvyklé pietne podujatia odlišný charakter aj v Arménsku, informovala v piatok agentúra AFP.
Začali sa už vo štvrtok večer, keď v mestách a obciach vypli verejné osvetlenie a hlaholom zvonov v chrámoch si uctili pamiatku zavraždených. Následne si tisíce Arménov do okien svojich príbytkov vyložili horiace sviečky na pamiatku obetí genocídy.
Slávnostný akt kladenia vencov pri pamätníku na hore Cicernakaberd v Jerevane sa uskutočnil v piatok dopoludnia, ale bez verejnosti.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan pri tejto príležitosti vo svojom videoposolstve vyhlásil, že ani po viac ako storočí "dôsledky genocídy nepominuli". "Turecko sa stále neospravedlnilo za to, čo spáchalo," zdôraznil, pričom dodal, že Jerevan od Ankary oficiálne žiada, aby masakru arménskeho obyvateľstva uznala ako genocídu.
Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915–17.
Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000 – 500.000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu. Tvrdí, že šlo o občianske konflikty, keď Arméni povstali proti svojim osmanským vládcom a postavili sa na stranu ruských jednotiek, ktoré prenikli do krajiny.
K spomienke na arménske obete sa svojím vyhlásením v piatok podvečer pripojili francúzsky prezident Emmanuel Macron, kanadský premiér Justin Trudeau či líder kanadských konzervatívcov Andrew Scheer.
Pre epidémiu koronavírusu mali obvyklé pietne podujatia odlišný charakter aj v Arménsku, informovala v piatok agentúra AFP.
Začali sa už vo štvrtok večer, keď v mestách a obciach vypli verejné osvetlenie a hlaholom zvonov v chrámoch si uctili pamiatku zavraždených. Následne si tisíce Arménov do okien svojich príbytkov vyložili horiace sviečky na pamiatku obetí genocídy.
Slávnostný akt kladenia vencov pri pamätníku na hore Cicernakaberd v Jerevane sa uskutočnil v piatok dopoludnia, ale bez verejnosti.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan pri tejto príležitosti vo svojom videoposolstve vyhlásil, že ani po viac ako storočí "dôsledky genocídy nepominuli". "Turecko sa stále neospravedlnilo za to, čo spáchalo," zdôraznil, pričom dodal, že Jerevan od Ankary oficiálne žiada, aby masakru arménskeho obyvateľstva uznala ako genocídu.
Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915–17.
Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000 – 500.000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu. Tvrdí, že šlo o občianske konflikty, keď Arméni povstali proti svojim osmanským vládcom a postavili sa na stranu ruských jednotiek, ktoré prenikli do krajiny.
K spomienke na arménske obete sa svojím vyhlásením v piatok podvečer pripojili francúzsky prezident Emmanuel Macron, kanadský premiér Justin Trudeau či líder kanadských konzervatívcov Andrew Scheer.
www.ZIVOTPO.sk
